...sa odvážil prihlásiť do seminára...
V sobotu 14.11.2020 sme si pripomenuli 143 rokov od narodenia Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka.
V úzkom kruhu predstavených seminára a kňazov zo Spišskej Kapituly v Katedrále sv. Martina slúžil ďakovnú svätú omšu Mons. Ján Kuboš, administrátor Spišskej diecézy. V homílií sa prihovoril rektor Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka doc. Peter Majda, ktorý priblížil detvstvo, štúdia a voľbu povolania Jána Vojtaššáka. Počas sv. omše sa s vďakou spomínalo na zosnulého spišského biskupa a autora Kauzy blahorečenia Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka Mons. Štefana Sečku. Hoci sme sa nemohli stretnúť s mnohými pútnikmi osobne, tak ako minulé roky, duchovne sme boli všetci navzájom spojený.
Kázeň doc. Petra Majdu
„…Aj dnešné Božie slovo nám pripomína v prvom čítaní, že sme povinní podporovať bratov, aby sme boli spolupracovníkmi pravdy (3 Jn, 5-8). Dôležitosť spolupráce s Pravdou, ktorou je Boh, podčiarkuje aj heslo emeritného pápeža Benedikta XVI., ktoré mal ešte ako arcibiskup a kardinál.
Všetci vieme, že Boží sluha Ján Votaššáka sa celým svojím životom stal spolupracovníkom Pravdy, spolupracovníkom Boha a za túto Pravdu aj trpel a zomrel. Keď vidíme takéto žiarivé príklady pevných charakterov, sme prirodzene zvedaví, ako sa sformovali, kde vyrástli, čo malo zásadný vplyv na ich formovanie. A tak si poďme pripomenúť detstvo, štúdiá a voľbu povolania tohto Božieho sluhu…“
doc. Peter Majda - rektor Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka
„…V Trstenej na nižšom gymnáziu študoval v rokoch 1889-1893. V tomto období vystupovala do popredia Vojtaššákova úcta k rodičom, ktorá pretrvávala až do posledných rokov ich života. V roku 1893 sa rodičia rozhodli, aby ich syn ďalej študoval na Mestskom katolíckom gymnáziu v Ružomberku. Tam býval s dvoma spolužiakmi, kvôli ktorým sa nemohol učiť, lebo, ako napísal „obaja študovali len tak, žeby – ako sa hovorí – neprepadli“. Boli totiž vášniví kartári. Preto sa Ján Vojtaššák chodil učiť k inému spolužiakovi. Na jar, keď už bolo teplejšie, Ján Vojtaššák vstával o 4. hodine a s knihami sa chodil učiť k humnám do prírody. O 6. už miništroval v gymnaziálnom kostole pátrom piaristom. Vojtaššák sa o svojich profesoroch vždy vyjadroval s úctou, že boli vážni, zbožní, dobrí, ale prísni profesori.
Na jeho povolanie mali vplyv predovšetkým jeho rodičia, taktiež jeho farár v Zákamennom Jozef Vojtíček a jeho ujko Anton Klimčík – farár v Stankovanoch, o ktorom sám napísal: ten mal nemalú účasť na tom, že som sa dostal na svojej životnej ceste do seminára.
Vo svojej autobiografii o svojich pohnútkach pri voľbe povolanie tiež spomína: Povolanie farára môjho rodiska a ešte prv môjho ujca zaúčinkovali na moju dušu tak príťažlivo, že som sa odvážil prihlásiť do kňazského seminára…“
Na stiahnutie:
Pre stiahnutie kliknite na ikonu