Biskup Ján Vojtaššák
BOŽÍ SLUHA
Biskup Ján Vojtaššák patrí medzi významné osobnosti dejín slovenského národa a Cirkvi na Slovensku.
Dožil sa úctyhodných 88 rokov života. My si 14. novembra každoročne pripomíname deň jeho narodenia v Zákamennom.
Povolanie a poslanie
Prostredie, v ktorom sa narodil, ho predurčovalo na svedomitosť a bohabojnosť v každodennom živote. A tak nečudo, že od detstva bol vďaka dobrému príkladu rodičov a miestnych kňazov spojený s Božou Cirkvou.
Kňaz, náročný na seba
Od roku 1901, keď bol vysvätený za kňaza, sa usiloval svedomito vykonávať pastoračnú službu pre svojich veriacich všade tam, kde bol poslaný. Bol askétom náročným na seba. Ako veľmi vnímavý duchovný správca sa venoval najmä chudobným ľuďom, ktorí trpeli hlavne dôsledkami prvej svetovej vojny.
Aktívne sa podieľal na vzniku prvej Československej republiky. Patril medzi tých slovenských národovcov, ktorí v Martine v roku 1918 prijali Deklaráciu slovenského národa.
Pastier diecézy
Roku 1920 v novembri bol vymenovaný za spišského biskupa. Odo dňa svojej vysviacky prežil 44 rokov ako pastier diecézy, hoci jeho poslanie pastiera malo rozličné podoby. Ako biskup mal predovšetkým na zreteli dobro nesmrteľných duší, venoval sa tomu celý svoj život.
Hlavnou prioritou jeho dušpastierskej činnosti bola starostlivosť o kňazov a kňazské povolania. Taktiež povzbudzoval k príkladnému kresťanskému životu aj svojich veriacich.
Slovenská republika a Štátna rada
Bol úzko spätý so slovenským národom, preto s radosťou uvítal vznik prvej Slovenskej republiky v roku 1939. V danej situácii ho považoval za záchranu národa pred okupáciou, chaosom a vojnovým ničením. V rokoch 1940 – 1944 ho biskupský zbor delegoval do Štátnej rady. Vo funkcii pôsobil so súhlasom Svätej stolice. Išlo o politický orgán bez väčších reálnych kompetencií, ktorý sústreďoval okrem politikov aj zástupcov cirkví a kultúrnych inštitúcií. Na základe pôsobenia v Štátnej rade boli po roku 1945 proti nemu vznesené obvinenia ako voči prívržencovi ľudáctva, ktorý sa málo zastával židov, a ktorému išlo hlavne o „osobný prospech“. Nebyť udalostí po roku 1945 tak ako ich poznáme, s veľkou pravdepodobnosťou by dokončil beh svojho života ako filantrop, ten, ktorý má zvlášť rád ľudí.
Odpor voči komunizmu
Biskup Vojtaššák preukázal osobnú statočnosť a po roku 1948 sa otvorene postavil na odpor voči snahám komunistov podriadiť si a likvidovať Cirkev. Preto bol v roku 1950 zaistený, kruto mučený a vo vykonštruovanom procese v roku 1951 v Bratislave odsúdený na 24 rokov väzenia spolu s biskupmi Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom.
Mučeníctvo
Internácia a väznenie
Po roku 1945, keď sa komunistická strana stala súčasťou vlády, bol biskup Vojtaššák internovaný a potom väznený. Súviselo to s jeho odporom proti poštátneniu cirkevných škôl a s funkciou podpredsedu Štátnej rady Slovenskej republiky. Radikálne odmietal spoluprácu s komunistickou mocou, ktorá chcela dostať Katolícku cirkev pod štátnu kontrolu. Sloboda všetkých biskupov v ČSR bola kontrolovaná tzv. vládnymi zmocnencami, ktorých odmietal. Ako verejne činná osobnosť, známa nielen medzi katolíkmi, bol preto označený za vlastizradcu.
Tvrdý väzenský režim spojený s neľudskými výsluchmi viedli k zhoršeniu zdravotného stavu biskupa Vojtaššáka. V auguste 1945 ho museli hospitalizovať na internom oddelení. Napriek silnému politickému tlaku z vedenia komunistickej strany nebol biskup Vojtaššák obžalovaný a postavený pred súd. Dňa 8. 9. 1945 bol prepustený z vyšetrovacej väzby. Do svojho biskupského sídla sa vrátil 28. 11. 1945. Zásadnú zmenu v živote biskupa Vojtaššáka prinieslo definitívne prevzatie moci komunistickou stranou vtedajšej Československej republiky.
Pre svoj principiálny postoj a otvorenú obranu viery bol nenávideným a zároveň obávaným v očiach komunistickej moci. Podľa svojho vnútorného presvedčenia reagoval na všetky obmedzujúce opatrenia komunistického režimu. Večer 15. 9. 1950 ho orgány ŠtB ľsťou uniesli z biskupskej rezidencie do väznice ŠtB v Ruzyni.
Fyzické násilie
a psychický nátlak
Biskup Vojtaššák bol vyšetrovaný použitím fyzického násilia a psychického nátlaku. Musel absolvovať kruté vyšetrovacie metódy, vyskúšané v sovietskej škole. Patrilo k nim nočné budenie, stále chodenie bez možnosti oddýchnuť si, bitka, trápenie hladom, vyhrážky smrťou, nadávky a pod. Cieľom tohto trýznenia bolo dostať ľudskú osobnosť do stavu stresu, apatie a rezignácie, aby sa stala povoľným nástrojom bez vlastnej vôle, svedčila sama proti sebe, a tak napokon podpisovala absurdné obvinenia.
Vojtaššáka v noci stále budili a pri výsluchoch bili. Počas dňa mu dali 15 dkg chleba. Ak ho práve nevyšetrovali, musel chodiť po cele s rozmermi 2×2 m v drevákoch, od šiestej ráno s krátkou obedňajšou prestávkou až do desiatej hodiny večer. Ak spadol od vyčerpania, obliali ho vodou a musel chodiť ďalej.
Odsúdenie za zločiny vojenskej zrady
Biskupa Vojtaššáka, vtedy 74 ročného, Štátny súd v Bratislave 15. 1. 1951 odsúdil za zločiny vojenskej zrady, velezrady, vyzvedačstva a úkladov proti republike (podľa zákonov 50/1923 Zb. a 231/1948 Zb.) na 24 rokov väzenia, konfiškáciu majetku, peňažný trest 500 000 Kčs.
Martýrium, ktoré biskup Vojtaššák prežíval po vynesení rozsudku pokračovalo vo výkone trestu. Po skončení procesu, vo väznici Krajského súdu v Bratislave, pri prechádzke na väzenskom dvore 24. 1. 1951 sa pošmykol na chodníku. Spadol, udrel si tyl hlavy a utrpel otras mozgu. Odvtedy trpel každodennými bolesťami hlavy.
V rokoch 1951 – 1956 vystriedal J. Vojtaššák väzenia s najprísnejším režimom (Leopoldov, Ilava, Praha – Pankrác)
Kritický zdravotný stav
Jeho zdravotný stav, znásobený vysokým vekom, bol kritický. Nestrácal však nikdy optimizmus a nesťažoval sa. Väzenskí lekári ho zaradili do nižšej zdravotnej klasifikácie. Podľa vyšetrení trpel chronickou gastritídou a chronickým reumatizmom, mal herniu (prietrž) a hypertrofiu prostaty. Lekári ďalej zistili systolický šelest, edémy (opuchy) oboch končatín, obojstranný varikózny komplex a iné ochorenia. Vážil iba 57 kg. Človek s takouto diagnózou mal žiť vo väzenskom prostredí, čím bol doslova odsúdený na pomalé zomieranie.
Ponižovanie a týranie
Nikdy sa nesťažoval
Viera dodávala biskupovi Vojtaššákovi vždy čerstvé sily. Počas väzby musel veľa času tráviť na samotke, v úplnej odlúčenosti od iných osôb. Nikdy sa nesťažoval na svoj vysoký vek a nehľadal úľavy. Usiloval sa vykonávať každú prácu, ktorú mu pridelili, hoci práve práca mu prinášala utrpenie.
Veľké utrpenie pre biskupa Vojtaššáka znamenal jeho pobyt v ilavskej väznici. Jeho spoluväzňami boli najmä kriminálnici, ktorí sa dopustili ťažkých násilných zločinov. Dramaticky sa zhoršil aj biskupov zdravotný stav.
Prerušenie trestu pre zhoršený stav
Príbuzní márne, ešte v roku 1955, požadovali prerušenie trestu pre zhoršený stav. Trápil ho silný kĺbový reumatizmus, bolesti srdca a hlavy. Preto ho museli 7. apríla 1956 hospitalizovať vo väzenskej nemocnici. Generálny prokurátor vydal 14. 6. 1956 uznesenie, podľa ktorého prerušil Vojtaššákovi výkon trestu zo zdravotných dôvodov. (Dokument obsahuje doslovnú zdôvodňujúcu formuláciu: „je stižen těžkou chorobou“). J. Vojtaššák bol umiestnený v starobinci v mestečku Děčín v českom pohraničí, zámerne 700 km od sídla svojej diecézy a od Slovenska. Martýrium však pokračovalo v podobe stáleho psychického stresu z obnovenia výkonu trestu a z nedostatku lekárskej starostlivosti.
Opätovné zaistenie, internácia a väzenie
Dňa 11. 4. 1958 ho zaistili orgány ŠtB a prechodne dali do internácie v Paběnicích. Ľudový súd v Prahe napokon dňa 5. 5. 1958 nariadil pre Vojtaššáka pokračovanie trestu. Dôvodom bolo zaistenie skupiny kňazov na čele s Viktorom Trstenským, ktorí s biskupom Vojtaššákom udržiavali kontakt.
Biskup Vojtaššák nastúpil do väzenia v Žiline a potom v Ilave. Z Ilavy ho eskortovali do väznice vo Valdiciach pri Jičíně. Tu bol trestaný za poznámky ceruzkou, ktoré ešte v ilavskej väznici urobil do komunistického pamfletu Zrada a pád. Vedenie väznice to bralo ako trestný čin. Osemdesiatdva ročnému väzňovi vymerali trest 10 dní korekcie a pokutu 50 Kčs. Biskup Vojtaššák nastúpil do korekcie 11. 11. 1960. Na protest proti nespravodlivému trestu vyhlásil hladovku, ktorú začal na druhý deň 12. novembra 1960. Náčelník väznice sa mu vyhrážal a vyjadril sa, že ho nechá „chcípnout“. Biskup Vojtaššák sa však nezľakol hrozieb.
Dňa 15. 11. 1960 mu podali stravu násilím. Bolo to ďalšie utrpenie, pretože následne sa dostavili zdravotné problémy – vracanie a hnačky. Do cely mu dali náročky vraha Václava Jandu a neskôr zlodeja a výtržníka Jozefa Klaudiusa, ktorí mu strpčovali život cez deň i v noci.
Odpustenie zvyšku trestu
a nútený pobyt v Senohraboch
Biskup Vojtaššák napriek prežitému utrpeniu a vysokému veku vyvíjal neohrozené aktivity s cieľom oživiť náboženský život.
Smrť v nemocnici v Říčanoch
a pohreb v Zákamennom
Dňa 2. augusta 1965 musel byť Vojtaššák po mozgovej príhode prevezený do nemocnice v Říčanoch pri Prahe, kde o dva dni zomrel v požehnanom veku 87 rokov. Vďaka pohotovosti pozostalých a veriacich sa jeho ostatky podarilo previesť a pochovať v rodisku v obci Zákamenné na Orave.
V roku 1996 sa začal proces jeho blahorečenia. V tejto súvislosti bol v roku 2003 exhumovaný. Odvtedy je jeho telo uložené v hrobke katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule.
Symbol trpiaceho katolíckeho Slovenska
Biskup Ján Vojtaššák sa pre svoju vieru a neúnavný aktivizmus stal terčom nenávisti všetkých tých jednotlivcov a skupín, ktoré odmietali katolicizmus.
Stal sa obeťou vykonštruovaného politického procesu. V komunistických väzeniach strávil celkovo 11 rokov a 1 mesiac, v internácii 2 roky. Počas výkonu trestu bol vydaný na nemilosť tých, ktorí mu spôsobovali nesmierne fyzické a psychické muky. Jeho zdravotný stav sa v dôsledku toho rapídne zhoršil, no nikdy sa nevzdal a stále dúfal. Prijatím utrpenia dostal nové sily a dokázal byť oporou pre iných trpiacich. Stal sa tak všeobecne prijímanou autoritou, patriarchom nespravodlivo väznených, symbolom trpiaceho katolíckeho Slovenska.
Napriek prežitým príkoriam odpustil svojim trýzniteľom. Mučeníctvo biskupa Vojtaššáka malo byť pomalým umieraním spojeným s ustavičným
trápením a šikanovaním. Smrti biskupa vo väzení sa režim obával, preto si volil zákernejšiu cestu. Biskup Vojtaššák mal načisto vymiznúť aj z pamäti
veriacich. Buď sa oficiálne vôbec nespomínal alebo zmienka o ňom musela byť negatívna. Napriek tomu sa zachovala medzi veriacimi živá úcta, ktorá trvá dodnes.
Keď si Spišská diecéza v roku 1976 pripomínala 200 rokov od svojho založenia, cirkevný tajomník, ktorý bol na tejto slávnosti prítomný poznamenal, že „tu cítiť Vojtaššákovho ducha“. Toto bolo potvrdením skutočnosti, že biskup Vojtaššák žije v spomienkach ako dobrý pastier nielen u svojich kňazov, ale aj u ostatných ľudí. Svedectvo jeho života je preto vhodné, ba úctyhodné, aby bolo dané ako príklad aj pre celý svet.
Vypočutia súkromných modlitieb
na príhovor biskupa
Na jeho príhovor
Súkromné modlitby na jeho príhovor boli zaznamenané najmä v týchto situáciách:
- telesné uzdravenia pred ťažkou operáciou,
- pomoc pri hľadaní vhodnej práce či bytu,
- pomoc pri riešení rôznych zložitých manželských problémov,
- prosby o požehnanie detí.
Sú mnohé ďalšie situácie, keď nám naše ľudské sily nestačia. Vtedy sa môžeme s dôverou obracať na tých, ktorí už mnohým pomohli, lebo pomáhať vedia a radi sa pred Bohom pripoja k našim vrúcnym modlitbám.
Nebojme sa prosiť o príhovor Božieho sluhu, biskupa Jána Vojtaššáka.
Vyprosenie milostí
na príhovor biskupa
Jána Vojtaššáka
Všemohúci Bože, osláv svojho služobníka biskupa Jána Vojtaššáka, aby sme si ho mohli uctievať na oltároch celej Cirkvi.
Ak je to tvoja vôľa, na jeho príhovor vyslyš túto moju prosbu ……,
ktorú ti s dôverou predkladám a za jej vyslyšanie už teraz ďakujem.
Nech moju prosbu prednesú pred tvoju tvár svätí anjeli,
ktorých vrúcnym ctiteľom bol aj biskup Ján.
O to ťa prosím skrze Krista, nášho Pána.
Amen.
Dielo biskupa Jána
Budovu kňazského seminára zväčšil o jedno poschodie a zmodernizoval. Podobne aj budovu učiteľského ústavu, ku ktorému pribudoval veľký moderný internát. K dievčenskému učiteľskému ústavu v Levoči pribudoval moderný trakt a pri levočskom gymnáziu budovu malého seminára.
Za jeho účinkovania v celom biskupstve sa postavilo 16 kostolov, 10 sa zväčšilo, postavilo sa 49 škôl, 9 kultúrnych katolíckych domov a 17 nových farských budov. Prebudoval 9 kláštorov, založil tlačiareň a nakladateľstvo Lev v Ružomberku, postavil Charitný dom v Dolnom Smokovci, štedro prispel na budovu Ústrednej charity v Bratislave a vysokoškolského internátu Svoradov.
Do Spišskej Kapituly na Učiteľský ústav uviedol školských bratov, tiež do Zákamenného, kde pre nich postavil modernú školu.
Na 20 miest uviedol ženské rehole. Kvôli ľudovým misiám v Strážach prebudoval kláštor a kostol pre redemptoristov. Biskupské letné sídlo v Spišskom Štiavniku prepustil misionárom verbistom.
Zriadil niekoľko exercičných domov, štedro podporoval chudobnú študujúcu mládež, založil veľké fondy Spolku sv. Vojtecha v Trnave.
Bol redaktorom časopisu Svätá rodina. Bol to horlivý a zbožný biskup, ctiteľ anjelov strážnych, v záležitostiach Cirkvi nepoznal kompromis, v čom mu bol vzorom jeho nebeský patrón.
Pamätné dni
a nadchádzajúce udalosti
Dni biskupa Jána a udalosti v procese blahorečenia, o ktorých by ste mali vedieť. Sledujte nadchádzajúce udalosti a aktívne sa zapojte do diania v procese blahorečenia.
Deň narodenia
Deň biskupskej vysviacky
Deň prevzatia úradu biskupa
Deň kňazskej vysviacky
Deň smrti
Súvisiace dokumenty
Dokumenty na stiahnutie.